Netráp sa kvôli ľuďom, ktorým nestojíš za jediný úsmev, či pohladenie.

Smutný koniec lásky

18. dubna 2008 v 13:11 |  Jednorázovky
Mno tak a je tu ďalšia jednorázovka. Uvažovala som či to sem mám dať, lebo to bola pôvodne iba práca na slovinu, ale nakoniec som to sem dala. Viem, že som to odflákla, ale pls neukameňujte ma. Dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť. Prosím komentíky.

♥♥♥ Smutný koniec lásky ♥♥♥

Bola hlboká noc. Opusteným parkom kráčal párik mladých zaľúbencov. Držali sa za ruky a mierili k vysokej železnej bráne. Dievča tanečným a chlapec veselým a svižným krokom.
Bola hlboká noc. Opusteným parkom kráčal párik mladých zaľúbencov. Držali sa za ruky a mierili k vysokej železnej bráne. Dievča tanečným a chlapec veselým a svižným krokom.
,,Bojím sa.´´ Zašepkala tmavovlasá dievčina, keď prechádzali popri tmavom trasúcom sa kríku.
,,Neboj. Ochránim ťa vlastným životom.´´ Mladík zastal, priblížil sa k jej tvári a nežne ju pobozkal.
Dodalo jej to odvahu a na tvári vyčarila široký úsmev. ,,Ľúbim ťa.´´ Pre niekoho obyčajné dve slová. No pre ňu to boli tie najkrajšie a zároveň aj najzložitejšie slová aké poznala. Vyjadrovali všetko. Lásku, šťastie, pocit bezpečia.
,,Ja teba viac.´´ Odvetil jej chlapec.
..... O mesiac neskôr .....
Na mramorový pomník padla horúca slza. Prvú nasledovala ďalšia a tú ešte jedna. Z dievčaťa sa vydral zronení vzlyk. Pokúšala sa byť silná, pokúšala sa neplakať. Slzy sa však zastaviť nedali a drali sa cez privreté viečka von.
S ďalším vzlykom položila na čerstvý hrob snehovo bielu ružu. Nedokázala byť pri ostatných. Nedokázala sa pozerať na ich tváre plné smútku. Nedokázala vydržať vlastný, nieto ešte ten ich...
Bez slova zamierila k lesu, stojacemu neďaleko cintorína. Kráčala medzi riedko rastúcimi stromami, uhýbala sa vyčnievajúcim vetvičkám a počúvala spievajúce vtáky. Ich spev bol nádherný. Na jej ubolené srdce pôsobil upokojujúco. Zastavila sa a sadla si na kameň, ktorý jej stál v ceste. Dlho tam sedela a premýšľala. Myšlienky jej blúdili k nemu, k ich láske a k ich ešte nenarodenému dieťaťu.
Spomínala na tie krásne chvíle a na jeho zaľúbené oči. Spomínala tiež na trápenia, ktoré spolu prekonali. Odrazu sa to všetko zastavilo a stratilo. Jediná havária jej vzala zmysel života. No, bola tu ešte jedna vec, ktorá jej dávala silu žiť. Pravú ruku si položila na brucho, v ktorom rástol nový život. Uvedomila si, že toto dieťa je plodom veľkej lásky. Ich lásky! A napriek smútku, ktorý prežívala, stojí za to žiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 iva iva | E-mail | 19. dubna 2008 v 22:39 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej

2 EmilySnapeova EmilySnapeova | 25. června 2008 v 10:25 | Reagovat

a si mi to nechcela dat v skole precitat, mas to super

3 nika nika | 9. července 2008 v 10:17 | Reagovat

jejo....aké pekné.

4 Erika Forbs Erika Forbs | E-mail | 7. května 2014 v 13:44 | Reagovat

Nádherný príbeh plný emócií. Ty máš naozaj talent.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.